Prírodovedná gramotnosť a rozvoj spoločnosti

Dlho sa pod gramotnosťou rozumela iba schopnosť čítať a písať, no s rozvojom vedy, techniky a celkovej úrovne spoločnosti má rastúcu dynamiku, s rôznymi prívlastkami dostáva aj množstvo nových významov. (VÚP, 2010)

Gramotnosť sa dá však chápať aj ako synonymum vzdelania (Hanuljaková, 2009, s.12). Gramotnosťou sa najmä vo vzdelávaní rozumie schopnosť poznať jednotlivé pojmy, ale hlavne porozumieť ich obsahu, chápať ich v súvislostiach a prakticky ich v živote využívať. (VÚP, 2010, s.4)

V štúdii OECD PISA sa gramotnosť rozumie v inovovanom zmysle ako schopnosť žiakov aplikovať vedomosti a zručnosti z materinského jazyka, matematiky a prírodných vied, analyzovať, zdôvodňovať a efektívne komunikovať svoje názory a postoje, ako aj predkladať, riešiť a interpretovať problémy v rozličných situáciách. Gramotnosť je vnímaná ako schopnosť žiakov používať v praktickom živote vedomosti a zručnosti získané v priebehu povinnej školskej dochádzky. (OECD PISA 2003, 2006, 2009)

Takto širšie chápaná gramotnosť sa v súčasnej dobe výstižne nazýva aj funkčná gramotnosť. Neustála premena pojmu je daná tým, že termín gramotnosť vyjadruje požiadavky spoločnosti na komplexnosť jedinca a tieto sa v priebehu času menia, s vývojom vedy a techniky stále častejšie. Podľa Košťálovej (2008) je funkčná gramotnosť považovaná za schopnosť človeka aktívne participovať na svete informácií. V súvislosti s hodnotením výsledkov našich žiakov v medzinárodných meraniach úrovne rôznych druhov gramotností spomína Zelina (2010) aj definíciu a iné charakteristiky funkčnej gramotnosti. Pri funkčnej gramotnosti vychádza z dvoch pojmov, funkcie a gramotnosti. Funkcia je špecifická činnosť, úloha či povinnosť, gramotnosť je spôsobilosť byť činným. Nogová (2010) funkčnú gramotnosť definuje ako „kompetenciu využiť získané vedomosti, zručnosti na riešenie problémov, v životných situáciách“. Ďalej prezentuje funkčnú gramotnosť ako schému – kvet vytvorený Štátnym pedagogickým ústavom (ďalej ŠPÚ), skladajúci sa z viacerých druhov gramotností, pričom v centre je čitateľská gramotnosť, ako predpoklad kvalitného zvládnutia ostatných druhov funkčnej gramotnosti. Jednotlivé okvetné lístky predstavujú ostatné druhy gramotností, ktoré je potrebné získať, aby sa jedinec správne začlenil do spoločnosti. Tieto môžu v priebehu rozvoja spoločnosti pribúdať alebo miznúť v závislosti od toho, čo je v danej dobe potrebné ovládať.

Na základe viacerých pohľadov na gramotnosť a existenciu rôznych definícií gramotnosti by sme mohli funkčnú gramotnosť vysvetliť ako spôsobilosť, schopnosť človeka plniť svoje funkcie v spoločnosti. Pritom podobne ako autori z ŠPÚ považujeme čitateľskú gramotnosť za jednu zo základných, východiskových gramotností, od ktorej závisí úspešnosť človeka v získaní väčšiny iných gramotností potrebných na úspešné plnenie funkcií človeka v spoločnosti. Existujú aj také gramotnosti, ktoré od čitateľskej nie sú priamo závislé, veď aj ľudia, ktorí nevedia čítať a písať sa vedia do života spoločnosti určitou mierou zaradiť, aj keď v súčasnej dobe len veľmi ťažko bez cudzej pomoci. Z pohľadu vzdelávania sa stotožňujeme s vymedzením gramotnosti uvedeným v štúdii PISA ako schopnosti žiakov používať v praktickom živote vedomosti a zručnosti získané v priebehu povinnej školskej dochádzky.

Pod prírodovednou gramotnosťou môžeme zjednodušene rozumieť schopnosť žiakov používať v praktickom živote vedomosti a zručnosti získané v prírodovedných predmetoch (svet prírody, fyzika, chémia, biológia, geografia, ekológia) počas povinnej školskej dochádzky (zohľadňujúc skutočnosť, že testovanie PISA sa uskutočňuje na 15 - 16 ročných žiakoch, ktorí absolvovali povinnú školskú dochádzku a môžu sa zaradiť medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo), resp. počas celej doby štúdia.

Prírodovedná gramotnosť je v štúdii OECD PISA 2006 definovaná nasledovne: „Prírodovedná gramotnosť je schopnosť používať vedecké poznatky, získavať nové vedomosti, vysvetľovať prírodné javy, identifikovať otázky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery pre pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v ňom nastali v dôsledku ľudskej aktivity“. Je dôležité podotknúť, že prírodovedná gramotnosť si vyžaduje istú úroveň čitateľskej aj matematickej gramotnosti. Bez schopnosti prečítať a pochopiť text a následne vykonať matematické operácie a vedieť napr. čítať z grafov, žiak nie je schopný správne aplikovať svoje vedomosti z prírodovedných predmetov. Silný vzťah prírodovednej gramotnosti k čitateľskej sa dokázal v štúdii PISA z roku 2003 napríklad u slovenských žiakov, keď sa ukázalo formulovanie odpovedí na otvorené otázky pre žiakov ako problematické.

Význam prírodovednej gramotnosti s rozvojom vedy a techniky sa stáva neodmysliteľnou podmienkou pre správne a úspešné zaradenie sa človeka do spoločnosti (Miller, 2002; Hobson, 2003; a iní) a takisto pre udržateľný rozvoj našej spoločnosti a planéty (OECD PISA 2006). V súčasnej dobe sa vyžaduje chápanie základných fyzikálnych princípov a súvislostí vo všetkých oblastiach života, dokonca aj v politike, či už sa jedná o problém geneticky modifikovaných rastlín alebo ekologickejšie zdroje energie. Porozumenie modernej technike do určitej úrovne by malo byť v dnešnej dobe už samozrejmosťou. Hobson (2003) dokonca konkrétne hovorí o význame fyziky a spomína aj fyzikálnu gramotnosť, ktorú však bližšie nešpecifikuje. Z obsahu jeho práce je však zrejmé, že fyzikálnu gramotnosť chápe ako užšiu oblasť prírodovednej gramotnosti priamo sa vzťahujúcu na poznatky, vedomosti z fyziky.

Úrovňou prírodovednej gramotnosti sa vo veľkej miere zaoberajú vedci a aj inštitúcie zodpovedné za vzdelávanie. Po celom svete prebiehajú široké vedecké diskusie, napríklad celé 4. číslo ročníka 2009 odborného časopisu International Journal of Environmental and Science Education bolo venované problematike prírodovednej gramotnosti, publikácia Abell – Lederman, 2007: Handbook of Research on Science Education, vystúpenia na medzinárodných konferenciách, napríklad Wiegerová na 11. konferencii ČAPV – Sociální a kulturní souvislosti výchovy a vzdelávání, konferencia ŠPÚ Rozvoj funkčnej gramotnosti v kontexte medzinárodných porovnávacích štúdií PISA a PIRLS v roku 2010. Na problémy vo vyučovaní fyziky upozorňoval medzi prvými Arnold Arons z Univerzity of Washington v Seattli. Tvrdí, že s rozvojom vedy sa už nedá klasicky poskytnúť žiakovi všeobecný rozhľad na hodinách fyziky a iných prírodovedných predmetov, ale je potrebné ho postaviť na vlastné nohy. V tradičnej výučbe sa žiaci stretávajú iba s dvoma typmi vedomostí (Arons, 1997; Koubek, Janovič, Pecen, 1999): s deklaratívnymi vedomosťami (znalosť faktov) a operačnými vedomosťami (porozumenie príčin podmieňujúcich deklaratívne vedomosti). Existuje teda stále priestor na zlepšovanie výučby prírodovedných predmetov. Žiakovi by mal byť poskytnutý iba súbor základných pojmov a princípov, z ktorých môže vychádzať a vlastným rozumom sa naučiť veciam porozumieť a pochopiť, čo je vedecké a čo už nie (Arons, 1997).

Národná akadémia vied USA definuje prírodovednú gramotnosť v národných vzdelávacích štandardoch pre prírodné vedy výraznejšie z pohľadu uplatnenia sa a zaradenia človeka do spoločnosti. Pod prírodovednou gramotnosťou rozumie znalosť a pochopenie prírodovedných pojmov a postupov potrebných pre vlastné rozhodovanie, účasť na občianskom a kultúrnom živote a ekonomickú produktivitu. Takisto zahŕňa špecifické druhy schopností. Znamená to, že človek je schopný pýtať sa, nájsť alebo zistiť odpovede na otázky vychádzajúce zo zvedavosti alebo každodennej skúsenosti. Človek má teda schopnosť popísať, vysvetliť a predvídať prírodné javy. Prírodovedná gramotnosť znamená schopnosť čítať s porozumením články o vede v populárnej tlači a zapojiť sa do rozhovoru o platnosti záverov. Vedecká gramotnosť znamená, že človek vie identifikovať prírodovedné otázky, ktoré sú súčasťou rozhodnutí národnej a miestnej politiky a vyjadrovať postoje, ktoré sú vedecky a technologicky zamerané. Prírodovedne gramotný občan by mal byť schopný posúdiť kvalitu vedeckých informácií na základe zdroja informácií a použitých metód. Vedecká gramotnosť zahŕňa aj schopnosť prezentovať a hodnotiť argumenty založené na dôkazoch a primerane vyvodzovať závery z týchto argumentov. (National Academy of Sciences, 1996, s.22)

Je dôležité si uvedomiť, že každý jednotlivec prejavuje prírodovednú gramotnosť rôznymi spôsobmi, ale najmä je dôležité, aby bol schopný aplikovať prírodovednú gramotnosť v každodennom živote a využiť tak napríklad vedomosti z chémie na záchranu ľudského života pri otrave a infekčných chorobách, na zlepšenie kvality ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, vedomosti z fyziky pri stavbách domov, ciest a mostov, tiež na komunikáciu ľudí pomocou nových technológií - televízia, mobil, internet alebo pri ekologickej výrobe energie, vedomosti z biológie pri zisťovaní vplyvu geneticky modifikovaných rastlín na pôvodnú vegetáciu, na ochranu vzácnych lokalít a na záchranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, a tiež vedomosti z geografie pri predpovedaní počasia, pri využívaní kartografických máp a satelitných navigačných prístrojov v doprave alebo na záchranu ľudí, lietadiel a lodí. 

Dosiahnutie určitej úrovne prírodovednej gramotnosti sa prejavuje aj vhodným používaním odborných výrazov alebo vedeckých procesov. Jednotlivci majú často aj rozdiely v úrovni gramotnosti v rôznych oblastiach.

Prírodovedná gramotnosť má rôzne stupne a formy, ktoré sa však v priebehu celého života prehlbujú, a to nielen počas školskej dochádzky. Nesmieme zabúdať, že postoje a hodnoty k prírodným vedám vybudované v prvých rokoch života budú formovať rozvoj prírodovednej gramotnosti u človeka v dospelosti. (National Academy of Sciences, 1996, s.22)

Literatura a použité zdroje

HANULJAKOVÁ, Helena. Príhovor generálnej riaditeľky Metodicko-pedagogického centra v Bratislave PhDr. Heleny Hanuljakovej In: Stav a rozvoj funkčnej gramotnosti. Matematická a čitateľská gramotnosť. Zborník z konferencií. [online]. 2009. [cit. 2012-11-20]. Dostupné z: http://www.nucem.sk/documents//26/zbornik/zborn%C3%ADk_mcg_2009.pdf.

HOBSON, Art. Physics literacy, energy and the environment. In: Physics Education. Special Feature: Energy and the Environment. 38. vyd. Sv. 2. 2003. 109 s.

KOŠŤÁLOVÁ, Hana. Efektivní výuka ke čtenářské gramotnosti vyžaduje práci se čtenářskými dovednostmi. [online]. 2008. [cit. 2012-11-20]. Dostupné z: http://clanky.rvp.cz/clanek/c/z/2713/efektivni-vyuka-ke-ctenarske-gramotnosti-vyzaduje-praci-se-ctenarskymi-dovednostmi.html/.

MILLER, J. Civic scientific literacy: a necessity in the 21st century. In: Federation of American Scientists, Public Interest Report. 55. vyd. Sv. 1. 2002. 4 s.

5. NATIONAL ACADEMY OF SCIENCES. National Science Education Standards [online]. 1996. [cit. 2012-11-20]. Dostupné z: http://www.nap.edu/openbook.php?record_id=4962.

NOGOVÁ, Mária. Ako rozumieme funkčnej gramotnosti v základnej a strednej škole. In: Rozvoj funkčnej gramotnosti v kontexte medzinárodných porovnávacích štúdií PISA a PIRLS. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Tatranská Lomnica: Štátny pedagogický ústav, 2010. 4 s.

OECD, PISA. Assessment Framework - Key Competencies in Reading, Mathematics and Science. OECD, 2009. ISBN 9789264059603.

OECD, PISA. Assessment Framework – Mathematics, Reading, Science and Problem Solving Knowledge and Skills. OECD, 2003.

OECD, PISA. Assessing Scientific, Reading and Mathematical Literacy: A framework for PISA 2006. OECD, 2006. ISBN 9264026398.

VÚP. Gramotnosti ve vzdelávání. Příručka pro učitele. Praha: Výzkumný ústav pedagogický v Praze, 2010. 65 s.

ZELINA, Miron. Funkčná gramotnosť žiakov v kontexte školskej reformy. In: Rozvoj funkčnej gramotnosti v kontexte medzinárodných porovnávacích štúdií PISA a PIRLS. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Tatranská Lomnica: Štátny pedagogický ústav, 2010. 11 s.

ARONS, Arnold B. Teaching Introductory Physics, A guide to Teaching for Learning and Understanding. New York, USA: John Wiley&Sons, 1997. 167 s. ISBN 0-471-13707-3.

KOUBEK, V.; JANOVIČ, J.; PECEN, I. Vybrané kapitoly z didaktiky fyziky. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999. ISBN 80-223-1172-3.